V akom stave zanecháva (pravdepodobne) končiaci SMER ekonomiku ďalším vládam?

Autor: Viktor Lehocky | 26.2.2020 o 17:34 | (upravené 27.2.2020 o 11:13) Karma článku: 3,61 | Prečítané:  745x

Štandardne sa u nás (asi nie len u nás) vedú predvolebné debaty na relatívne povrchnej úrovni, čo sa týka faktov, tvrdých dát, vízií či programov. 

Dopyt po jednoduchosti je zdá sa veľký, preferenčne prvé tri   strany (SMER/OĽANO, ĽSNS) sú skôr reproduktory hesiel, ako analytické jednotky. Keďže sám nerád čítam dlhé texty, skúsim tento blog zostručniť.

 

V akom sme teda stave na začiatku tretieho desaťročia 21. storočia? Ľudia, ktorí tu vládli doteraz by sa predpokladám vyjadrili pozitívne, ľudia, ktorí nevládli (no chceli) by asi nesúhlasili. Tí, ktorí tu vládli hovoria, že za ich vlády máme rekordne nízku nezamestnanosť a jeden z najrýchlejších rastov ekonomiky v EU. Oba ukazovatele sa dajú vyjadriť číslami a hlavne ich môžeme dať do kontextu širšieho obrázku európskej resp. svetovej ekonomiky. V ďalšej časti načrtnem aj trochu mäkšie/kvalitatívne ukazovatele (a síce podiel výdavkov na vedu/výskum ako % na HDP, výsledky PISA testovania a kvalitu podnikateľského prostredia), dokonca sú pre mňa osobne dôležitejšie ako rast ekonomiky, či nezamestnanosť, ktoré vyžadujú hlbšiu analýzu pred tým ako niekto spraví výrok. Mäkké ukazovatele sa ťažšie krivia, de zinterpretujú a sú základom pre desaťročia výkonnosti ekonomiky (samozrejme nie len tri uvedené).

 

Pozrime sa teda na našu rekordne nízku nezamestnanosť v rámci EU, a tiež v kontexte CEE regiónu.

Nezamestnanosť na Slovensku podľa dát Eurostatu ku koncu minulého roka bola 5,7%, čo je 17. najvyššia v EU. Posledná dekáda bola pre európsku aj globálnu ekonomiku veľmi silná a väčšina krajín EU (ale aj napr. USA) má rekordne nízku nezamestnanosť. V rámci CEE regiónu (V4, Pobaltie, Rumunsko, Bulharsko a Slovinsko), čo je naša váhová kategória vyzerá naša nezamestnanosť takto:

CZE

2,0%

POL

3,3%

HUN

3,4%

BUL

3,7%

ROM

3,9%

EST

4,3%

SLO

4,6%

SVK

5,7%

LTU

6,1%

LAT

6,7%


V rámci post-socialistických krajín EU (okrem Chorvátska, ktoré tu neuvádzam) máme tretiu najvyššiu nezamestnanosť. Silný globálny dopyt potiahol celý región strednej Európy, niekoho viac, niekoho menej. Ak sa zhodneme na tom, že pracovné miesta vytvárajú podnikatelia, malo by platiť, že napriek tomu, že vlády SMERu podnikateľské prostredie komplikovali a dusili (napr. rigidnejším zákonníkom práce, rozbitím sadzieb DPH, zvýšením  doby odpisovania nehnuteľností, rôznymi príplatkami zamestnancom a pod.), podniky boli schopné vytvárať nové pracovné miesta, no nie v takej miere, ako tomu bolo vo väčšine ostatných krajinách CEE regiónu. Nie som si vedomý žiadnych kvalitatívnych opatrní vlád SMERu, ktoré by podnikateľom pomohli.      

 

Ako je to s rastom našej ekonomiky?

Zdroj: Eurostat

Do témy rastu sa nebudem príliš na tomto fóre púšťať, keďže štruktúra rastu je trošku zložitejšia téma, dva výroky však spravím. Pochopiteľne najbohatšie krajiny CEE (ako Česko či Slovinsko) budú rásť pomalšie, ako tie chudobnejšie (Rumunsko, Estónsko), Slovensko sa však nijak materiálne nevymyká očakávaniam vzhľadom na svoju úroveň HDP. Druhý výrok k téme rastu je rovnaký ako pri téme nezamestnanosti, t.j. ekonomika rástla napriek politike posledných vlád, nie vďaka nim.

 

Skúsme sa pozrieť na kvalitatívne ukazovatele, ktoré práve poukazujú na reformnú kapacita vlád (t.j. systémovo zlepšovať jednotlivé oblasti verejného sektora). PISA testovanie nebudem podrobne opisovať (koho zaujímajú detaily, môže si pozrieť stránku OECD), napíšem len, že ide o testovanie 15-ročných študentov stredných škôl prostredníctvom štandardizovaných testov v oblasti čítania s porozumením, matematiky a vedy. Uvediem výsledky Slovenska za obdobie vlád SMERu, opäť v kontexte regiónu CEE – logika skóre je jednoduchá, čím vyššie, tým lepší výsledok:

Zdroj: dáta OECD

Zdroj: dáta OECD

Zdroj: dáta OECD

 

Výsledky Slovenska, ako aj trend od roku 2006 asi netreba komentovať. Estónsko vyčnieva a je objektívne najreformnejšou krajinou CEE regiónu. Neexistuje vo svete úspešná krajina bez kvalitného školstva, pričom to naše je v stave, s ktorým sa ako ekonomika ani ako spoločnosť na vyššiu kvalitatívnu úroveň nedostaneme. Náš vzdelávací systém zatiaľ nechápe ani to, že od študentov máme očakávať skôr otázky a úvahy ako poučky či odpovede.

 

Veda a výskum. Veľa sa rozpráva o tom ako dobehnúť platmi západné krajiny. Dokonca zaznieva aj správna odpoveď, a síce „platy porastú ruka v ruke s produktivitou práce“. Čo to ale znamená? Znamená to toľko, že priemerný plat porastie nie kvôli prídavkom za nočnú prácu, či rastom minimálnej mzdy, ale tým, že budeme mať zamestnaných viac programátorov, lekárov, architektov, dizajnérov, ľudí v biotechnológiách a menej robotníkov – jednoducho jedine zmenou štruktúry ekonomiky, nie tým, že produkciou áut budeme dosahovať stále vyššie úrovne. Občas počuť, že sme Detroit Európy. Odhliadnuc od toho, že Detroit má svoju najväčšiu slávu za sebou, Detroit nie sme v žiadnom prípade. V Detroite sa autá vymýšľajú (aj keď v nejakom množstve aj vyrábajú, ale hlavne vymýšľajú), u nás sa vyrábajú. Pridaná hodnota a kvalifikácia ľudí je neporovnateľná. Detroit nemohol vzniknúť bez výskumu a vývoja, náš automobilový priemysel prakticky áno (aj keď minimálny vývoj tu je). Veda, výskum, vývoj je nevyhnutná podmienka pre zmenu štruktúry našej ekonomiky, rastu produktivity práce, tým pádom aj platov a životnej úrovne. Na Slovensku vyzerajú výdavky na vedu a výskum ako % na HDP nasledovne:

 Zdroj: dáta Eurostat

 

Vývoj Slovenska je zobrazený hnedou krivkou, v roku 2018 sme na vedu a výskum dali 0,8% HDP, pričom najviac dali Slovinsko a Česko. Pre informáciu percento výdavkov na vedu a výskum na HDP Izraela (ako jednej z najinovatívnejších krajín sveta) je 4,6%, Kalifornie okolo 5%. Pri pohľade na naše čísla nás všetkých môže mrzieť, že aj keď sme mali možnosť čerpať (z EU) EUR 600mil. na vedu a výskum (čo je pri našom HDP okolo EUR 100mld. relatívne významná suma), povedali sme si, že by bol lepší nápad tieto peniaze scudziť, namiesto zvyšovania už spomínanej produktivity práce.

 

Posledný ukazovateľ, ktorý uvediem je rebríček DOING BUSINESS, ktorý zostavuje Svetová Banka. Posudzuje sa v ňom mnoho oblastí súvisiacich s kvalitou podnikateľského prostredia (opäť, fanúšikovia detailov metodiky / ukazovateľov sa všetko dozvedia na dva kliky). Rebríček krajín CEE regiónu pre rok 2020:

 

Ease of doing business rank 2020

RANK #

LTU

11

EST

18

LAT

19

SLO

37

POL

40

CZE

41

SVK

45

HUN

52

ROM

55

BUL

61

Zdroj: doingbusiness.org

 

Pre posúdenie kvality podnikateľského prostredia na Slovensku asi mnohí žiadny rebríček nepotrebujú, no vždy je zaujímavé porovnať sa s krajinami s podobným osudom.

Reformnou krajinou sa určite nazvať nemôžme. Keď máme ambície vyššie, ako len prerozdeľovať (od podnikateľov a ľudí vyzbierané) peniaze na úrovni štátu v súlade s politickým marketingom, ďalšie vlády budú musieť byť podstatne progresívnejšie v oblastiach ako školstvo, podpora vedy a výskumu (resp. oblastí s vysokou pridanou hodnotou), kvalita verejných inštitúcií a podnikateľského prostredia, digitalizácia verejnej správy a podobne. Kľúčovým predpokladom nebudú peniaze v rozpočte, ale odborná zdatnosť a politická odvaha. Podľa môjho názoru chýbali posledným vládam obe tieto zložky.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Blog Ľubomíry Romanovej

Pľúcne ventilátory nie sú samospasiteľné

Aplikovať umelú ventiláciu, nie je ako stláčať gombíky na automatickej práčke.


Už ste čítali?