Napokon bez bolesti by som radost nevedel ocenit, keby som zil neustale v situacii, ktoru dnes povazujem za prijemnu, nemal by som ju s akou inou porovnat, resp. vazit si ju. Bolest je teda akymsi sposobom lieciva, ocistna.
Otazka ktoru som si uz pomerne davno polozil je zvlastna a odpoved na nu ma este viac zamotava v mojej vizii ako to tu na nasom svete funguje. Ked si zoradime ziacikov V.A triedy na zakladnej skole Smetanov haj v Dunajskej Strede kde som chodil aj ja, zistime ze ich vyska ma normalne rozdelenie.
Priemer by mohol byt 160cm a standardna odchylka 4cm, cize 34% by malo 160 az 164, 34% 156 az 160 a ostatni by boli mimo tento interval. Ako sme na tom s nasou schopnostou precitit emocie? Ma nasa schopnost precitit emocie normalne rozdelenie? Vieme precitit rovnako intenzivne pozitivne a negativne pocity? Podla mna nie. Myslim ze clovek je schopny silnejsie precitit bolest ako radost, inak...vieme byt ovela viac smutni ako stastni. Ludia su schopni od smutku, bolesti ci bezradnosti siahnut si na zivot! Nikdy som taky stav nezazil, ale povedzte mi niekto ekvivalent tohoto pocitu v pozitivnom spektre rozdelenia? Prezil som sice na tomto svete len 29 rokov a 10 mesiacov, ale neviem si predstavit taky stav radosti.
Podla mna su nase emocie co sa tyka ich intenzity pozitivne zosikmene, cize na pozitivnej strane je mensia pravdeodobnost vyskytu. Je to pesimisticke, viem, v tomto pisani urcite napisem aj mnoho pozitivnych veciJ ale takto to momentalne citim. Napokon ked sa zamyslime nad umenim, zobrazenie akych pocitov predchadzalo veledielam? Pozitivnych ci negativnych? Nie som ziadny extra znalec, ale mam pocit ze negativnych. Zoberme si impresionistov Van Gogh vs Claude Monet. Pre mna osobne maju Van Goghove depresivne tmave kresby neporovnatelnu hlbku oproti Monetovim krasnym farebnym a veselym obrazkom. Obe su krasne, nadherne, ale pri pohlade na Moneta spozornie a zacne sa usmievat tak 90% buniek mojej sedej kory a zvysnych 10 si bude prehliadat vedla stojacu slecnu, no pri pohlade na Van Gogha zamrzne vsetkych 100. Hudba? Eric Clapton, Tears in heaven! A nie smile in hell je jeho naj skladba. Shakespear, Romeo a Julia.
Osobne mam pocit takyto, ktory sa mozno casom zmeni, mozno sa mi narodi prve dieta a poviem si „nepoznam negativny ekvivalent tomuto pocitu". Ak by tento pocit bol vsak pravdivy, ako je nastaveny tento svet? Niekto ho predsa urcite nastavoval, o tom som presvedceny, no preco dal cloveku schopnost preciti smutok silnejsie ako radost? Dufam ze raz budem mat psika, kedze ich mam velmi rad, ale nikdy by som ho neposlal do zahrady v ktorej by boli 2/3 blato a burina a 1/3 pekne pokoseny travnik s vonavymi kvetinkami. My sme do takejto zahrady poslani boli.